Umenie Poézie - Vrátim sa domov (Album 2025)

Tento album rozpráva príbeh vojaka, ktorý bol povolaný do vojny proti svojej vôli a čelí krutým realitám bojiska. Prechádza vnútorným konfliktom, keď je nútený zabíjať ľudí, ktorí sú rovnako bezmocní ako on. Paralelne s jeho osudom sledujeme aj utrpenie jeho blízkych, ktorí ho doma čakajú s nádejou na jeho návrat. Album zachytáva nielen fyzické hrôzy vojny, ale aj psychické jazvy, ktoré po nej ostávajú, a kladie otázky o zmysle vojnových konfliktov a strate ľudskosti.

Texty a skladby si môžete stiahnuť na https://kopecproduction.sk/umenie-poezie

01. 00:00 Nikdy som to nechcel
Vojak je nedobrovoľne povolaný do vojny a nútený bojovať proti ľuďom, ktorých nikdy nepovažoval za nepriateľov. Hoci nechce zabíjať, je postavený pred krutú realitu vojny.

02. 03:51 Mame veľký problém
Manželka sa lúči so svojím mužom, ktorý musí narukovať, a verí, že sa jedného dňa vráti domov. Sľubuje, že na neho bude čakať na tom istom mieste, kde sa rozlúčili.

03. 06:35 Noci sú dlhé a rana sú chladne
Vojak opisuje hrôzy vojny, kde sa zákopy stali jeho domovom a smrť je na každom kroku. Noci sú plné výkrikov, no ešte desivejšie sú spomienky, ktoré ho prenasledujú.

04. 09:46 Vrátim sa domov
Vojak si uvedomuje, že zabíja ľudí, ktorí sú v podstate rovnakí ako on – otcov, synov a manželov. Hoci prežil, vojna ho navždy poznačila a domov sa už nevráti ako ten istý človek.

05. 12:52 Domov bez teba
Manželka čaká na návrat svojho muža, no domov bez neho je prázdny a ticho je neznesiteľné. Spomína na chvíle, keď boli spolu, a nevie, či sa ich spoločný život ešte niekedy obnoví.

06. 15:25 Vzala mi všetko
Vojna mu zobrala všetko, čo mal, vrátane rodiny a domova. Napriek tomu stále zostáva nažive, no jeho svet je teraz len prázdnym hrobom. V hlave mu stále znejú slová jeho syna a spomienky na to, čo stratil.

07. 18:22 Smrť volá moje meno
Vojak sa opakovane dostával do situácií, kde bol na pokraji smrti, a každý takýto moment v ňom vyvolával strach a bezmocnosť. Hoci sa snažil vyhnúť boju a zachovať si ľudskosť, vojna ho stále postavila pred rozhodnutia, ktoré znamenali život alebo smrť.

08. 21:15 Všetci sme prehrali
Vojak sa zmieruje s tým, že jeho účasť na vojne navždy zmenila jeho pohľad na svet a sľubuje, že už nikdy nebude zabíjať. Po čoraz väčších psychických a fyzických traumách sa vzdáva násilia a priznáva, že vojna nemá skutočných víťazov, iba porazených.

09. 24:06 Kto ma oslobodí
Vojna zanecháva hlboké jazvy na tých, ktorí ju prežili, a vojak v tomto príbehu čelí výčitkám za svoje činy. Sníval o lepšom živote, no skončil v situácii, kde ničil nádeje a životy iných. Jeho pohľad na vojnu sa mení, keď si uvedomuje, že nezáleží na tom, aké uniformy nosili, všetci sú rovnakí, a na konci každý nesie bremeno tejto temnej skúsenosti.

10. 26:53 Hlasy v hlave
Vojak sa po skúsenostiach z vojny ocitá v boji so svojimi vlastnými myšlienkami a výčitkami. Po tragédiách v jeho živote ho začínajú prenasledovať hlasy, ktoré mu neustále pripomínajú jeho činy a rozhodnutia. Tieto hlasy sa stávajú jeho vlastnou vojnou, ktorá neprestáva, ale zanecháva v ňom hlboké rany.

11. 30:00 Cena mieru
Vojna zanecháva nezmazateľné stopy v dušiach tých, ktorí prežili. Mier, ktorý nasleduje, je často len ilúziou, pretože cena, ktorú zaplatili nevinní, sa nedá vyčísliť.

12. 33:41 Strach z budúcnosti
Po vojne zostávajú hlboké jazvy, ktoré nie sú len na tele, ale aj v duši. Vojaci sa snažia vyrovnať s traumami, ktoré im vojna zanechala.

13. 37:06 Drahí vojaci
Tento list je vyjadrením hlbokej viny a sebareflexie vojaka, ktorý si uvedomuje strašné následky svojich činov. Je jeho pokusom vyrovnať sa so svojimi činmi, hľadať odpustenie, aj keď je si vedomý, že nie všetko je možné vrátiť späť. Cíti sa zodpovedný za straty, ktoré spôsobil.

#umeniepoezie #dominikkopec