HIKE FLY (JUMP)

Zlomový bod?
Odkedy lietam a leziem, o nič iné sa nesnažím, ako
ZA. ŽIADNU. CENU. NEPADAŤ.
Pri lietaní na paraglide pád zväčša znamená dosť vážny problém. Dlho, niečo okolo štvrť storočia od prvého letu mi trvalo, odhodlať sa k prvému fullstallu.
Pri horolezectve takmer každý pád končí aspoň ľahkým zranením. Mačky, cepíny, batoh na chrbte, či vytrhnuté istenia tomu všetkému riziko ešte pridávajú. A ja mám dokonca zážitok spojený s pádom bez istenia. Xichtom dolu, s batohom na chrbte 8 metrov z kolmej steny do cca 50° snehu, ktorý ma odrazil a rozbehol som sa dole úbočou, hlavou napred, cepíny kdesi v keli a po pár desiatkach metrov kolmý prah a pod ním skaly, čo čakali na praskot mojich lámajúcich sa kostí. Bola by to totálka no na druhý pokus som sa lakťom otočil a zaboril päty do snehu. Dobre si ponadával a šiel do toho znova ale podmienený reflex zostal.

Padáš=prichádza smrť.
No a teraz že vyskoč sám, z lietadla. Dalo mi to psychicky vždy zabrať ale týmto som svojho milovaného nepriateľa, strach zlomil. A otvoril si tak nové možnosti. Ako mi raz povedal Aaron, "tak a teraz sa cítim vzdušne kompletný. Viem stúpať, letieť do diaľky a aj padať!"
Takže hurá k novým a ďalším výzvam!
Vďaka za inšpiráciu. A vďaka inštruktorovi Mirovi Strieblikovi za všetko!
Otváram novú kapitolu!
----
The break point?
Since I've been flying and climbing, I've been trying to do nothing but
FOR. NONE. PRICE. DO NOT FALL.
When flying on a paraglider, falling means a rather serious problem. It took me a long time, something like a quarter of a century from the first flight, to throw myself to the first full stall.
In mountaineering, almost every fall ends in at least a minor injury. Crampons, ice axes, a backpack on the back, or torn safety devices add to the danger. And I even have the experience of falling without safety. Fall, with a backpack on my back, 8 meters from a vertical wall to approx. 50° snow, which bounced me off and I ran down the slope, head first, ice axes somewhere in the keel, and after a few tens of meters a vertical threshold and rocks below, which were waiting for the crack of my bones breaking. It would have been a toss-up, but on the second attempt I made a noise with my elbow and buried my heels in the snow. You did a good job and went at it again, but the conditioned reflex remained.

Falling = death is coming.
Well, now jump out of the plane yourself. It always took a toll on me mentally, but with this I broke my beloved enemy, fear. And thus opened up new possibilities. As Aaron once told me, "so now I feel aerially complete. I can climb, fly far and fall!"
So hooray for new challenges!
Thanks for the inspiration. And thanks to instructor Mir Strieblik for everything!
I'm opening a new chapter!