Po stopách Baníctva ⚒️ Štôlna ARTÚR

hudba: ‪@Urbex2K17‬
História baničtva ako jednej z najstarších povolaní siaha už od dávnych čias. Hodnovemný
údaj o baníckom podnikaní v Rožňavskom Bystrom podla banských kníh je z roku 1669 istým
tažiarom Martinom Jozefom Sallerom, organistom z Dobšinej. Medzi banských podnikateľov
v našom okolí patrila okrem iných (štát-erár, Štítnická Concordia) najmä rodina Andrásiovcov.
V rokoch 1889 - 1900 sa banský majetok obce dostal kúpou do vlastníctva Rimamuránskej
spoločnosti. Tási v chotári obce V Prvom rade vytýčila otvárať ložisko železnej rudy na žile
ARTÚR.
Pred začiatkom prvej svetovej vojny sa práce v baniach Rožňavského bystrého zastavili
Baňa sa začala udıžiavať až vroku 1925.Prieskumné a sledné práce otvorili až 1. januára 1934
Odchodom mladých baníkov do protifašistického odboja v Slovenskom národnom povstaní
(SNP= 29. august 1944), bola prevádzka v bani zastavená. Niekolko dní po oslobodenf obce
(23. január 1945) sa ťažba obnovila a bola zaradená do sústavy baní patriacich pod závod
Rožňava Baňa. Postupným zvyšovaním ťažby železnej rudy nastala aj potreba väčsieho
počtu baníkov. Baníctvo, slovo ktoré dávalo nádej a poskytovalo Sance na prežitie a obživu Zarastený vstup do bývale]
bane
Artúr
obyvateľ'stva nielen v našej obci, ale aj blízkeho okolia (Honce, Rakovnica, Štítnik, atd.).
Začiatok rozsiahlej investičnej výstavby a tým spojený rozvoj obce po oslobodení
sa začal ešte do roku 1953. V roku 1946 bola ukončená výstavba
vysunutej lanovky slúžiacej na prepravu vyťaženej rudy na Rožňava
Baňu. Jej dráha mala 5,7 km. Jej likvidáciou v roku 1976 bol tento
spôsob prepravy nahradený nákladnými autami. Na začiatku 60-tych
rokov sa značné finančné prostriedky vynaložili na híbkovú otvárku
a dobudovanie povrchových častí bane.
Predpokladalo sa,že dokonca roku 1982 budú všelky zásobysiderim
vytažené. Tak sa aj stalo. Začiatok roku 1982 bol naozaj začiatkom
postupnej likvidácie vyše 300-ročnej histórie baníctva v Rožňavskom
Bystrom. Ústie šachty bolo zamurované a budovy na povrchu boli
miestnymi občanmi zbúrané a rozkradnuté. Smutný koniec
strážnica, sklad
V chotári obce sa nachádzali otvárky baní na železnú rudu aj na Chátrajúci vstup (portál) do bane Artúr
miestach Johan-Nepomuk, Kajlová, Béla, Mokrá, Špády-Anton
Najväčšia je však žila ARTÚR-TERÉZIA. Tieto miesta sú