Východniarska 100ka ( trasa B - 58 km )

Pred dovolenkou do Chorvátska má čakali ešte tieto preteky, na ktoré som sa mega tešil. Keďže mi kvôli zraneniu nevyšla ani LAZOVA 100 ani MALOFATRANSKÁ 100, moja radosť z blížiacich sa pretekov bola o to väčšia.

Do hôr v týchto končinách som zavítal prvý raz, bol som v očakávaní, aké to bude.

Pri prezentácii v Kysaku bola Martina, organizátorka MF100 a ja som jej zabudol poďakovať za poslanie mi tričká, takú cenu útechy keď som sa nezúčastnil MF. Takže Martinka MOC ĎAKUJEM.

Presunul som sa do Košíc kde som mal ubytovanie v overenej hotelovej časti Technickej Univerzity. Dokonca som dostal izbu ako pred dvomi rokmi keď som ta bol na operácii kŕčových žíl.

Ráno budíček, raňajky a spojmi sa dostať do Kojsova. Prezentáciu som mal za sebou tak som sa po pozeral po obci a dal kávičku pred štartom.

Bol upek, teplomer ukazoval na pravé poludnie 33 stupňov. vedel som že tO bude ťažké.

aj bolo. výstup na Folkmarsku skalu bol síce náročný na začiatok no nádherný. Pri zbehoch som sa na jednej skalke zrútil k zemi a rozbil koleno. nič je to len škrabanec ktorý ma nezastaví a tak idem so zafarbenou nohou od krvi ďalej.

kontrola len melón a ideme. nečakal som takýto náročný úsek na kojsovu hoľu. opäť je nádherná ale vzala mi veľa síl a ozývajú sa už prvé kŕče, po necelých 15 km. sakra. ja som to prepálil.

K2 sadol som si a hneď sa postavil lebo mi tak stiahlo svalstvo že tak silný kŕč som dávno nezažil. hneď lapem po galvexe a Hádžem do seba rovno 3 tablety magnézia. vypil som ešte jedného birela po ktorom som skoro hodil tyčku.

ideme ďalej smer K3 . Tento úsek bol veľmi dôležitý pretože už bola úvaha DNF ba dokonca pri príchode na K3 som aj dnf vyhlásil ale úžasný pán na kontrole mi dal kávičku ktorá má vzchopili. ideme ďalej!

tento úsek po K4 som si užíval, dokonca aj behal. tu som dal úžasné cestoviny s tuniakom a kečupom a šiel ďalej. v tomto čase už bol Patrik Hrotek štartujúci 100ku dávno v cieli. haluz. a ja sa mi tam len tu estelen. klobúk dole pred ním - makac

ideme ďalej k5 za rohom, pri zostupe sa ozývajú hádam všetky svaly na nohách a iný pretekár mi ponuka slané tablety. zabrali. som na kontrole. tu už sa nedá skončiť. teda dá, ale v mojej hlave nie. idem cez bolesť ďalej.

neskôr bolesť pominie a ja si užívam tu samotu v tme lesmi kde sa mi zacne ukazovať metropola TA NE.

je to tu, prichadzam do Tahanoviec ku škole kde má vítajú potleskom ľudia, pretekári a organizátori. úžasné. dal som to aj napriek mne doposiaľ nepoznaný problémom.

jedno veľké ďakujem všetkým ktorí sa podieľali na organizácii V100. Obzvlášť Belovi.diky moc