Dominika NOVOTNÁ - Parta, moja parta/Byva ja ďivočka (Official Video)

novotna.rusynfolk.sk

Spev / réžia: Dominika Novotná
Kamera: Marko Gerboc
Zvuková réžia: Lukáš Novotný

Spolupracovali:
Klaudia Kormošová
Kristián Kormoš
Priestory: Bauerneblov dom, Košice

Tento videoklip venujem môjmu nebohému starému otcovi Ervínovi Kontrovi, ktorý pochádzal z obce Šambron.
Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto klipu.
...
V mnohých dedinách Slovenska sa na jeden text spievajú rôzne melódie alebo naopak, na danú melódiu rôzne texty. Obec Šambron v tomto taktiež nie je výnimkou. Vybrala som pre vás dve svadobné piesne, ktoré v sebe nesú emócie mladej nevesty, ktorá sa v duchu lúči so svojou slobodou.

Šambronske čepčenie je výnimočné tým, že sa v ňom dodnes zachovala celá spleť tradičných, priam až magických úkonov.

Na svadbe v Šambrone nevestu čepčili vydaté ženy z najbližšej rodiny. Na tento úkon sa vždy odobrali od ostatných svadobčanov do súkromia. Nevesta sedela na stoličke vystlanej bielym vankúšom. Po čepčení na vankúš usadili dieťa - dievča alebo chlapca podľa toho, čo sa mladej neveste malo narodiť.

Neveste najskôr sňali z hlavy partu, ktorú tvorí "obruč" (farebný veniec), "dence" (zadná, dlhá časť) a korunka. Pod partou boli vlasy učesané "na prodiv" (na chodníček uprostred) a zapletené do "kosy" (vrkoča).
Následne si nevesta umyla tvár svätenou vodou a utrela si ju najspodnejšou spodnicou. Potom nasledovalo rozpletenie vrkoča a úprava vlasov "na zapľutky" (dva pramene ovité šnúrkou). Z týchto dvoch prameňov sa vytvorilo "kolečko", slúžiace ako konštrukcia tvarujúca čepiec. Už niekoľko posledných desaťročí však ženy používajú ako konštrukciu drôtené "kolečko", nevytvárajú ho z vlastných vlasov.
Pri upevňovaní "kolečka" za pomoci "baršanyka" (čiernej zamatovej stužky) ho nevesta na krátku chvíľu vložila do úst. Nakoniec sa neveste nasadil na hlavu "čornyj čepec" a ozdobil sa farebnou skladanou stužkou. Nakoniec neveste pred tvárou nastavili zrkadlo so slovami: ,, Žeby jes byva taka šumna, jak i teraz, až do smerti!"

Po začepčení priviedli ženy nevestu naspäť medzi svadobčanov za spevu "Už zme začepili jednu nevistočku, teraz jej skvadajme každa po dudočku" a do nevestinho "fartuchu" (zástery) darovali peniaze. Ženích musel "vatati čepec", teda zakryť na ňom peniazmi každú dierku a nevestu následne vybozkať. Po tomto úkone sa peniaze z čepca zložili a ako nevesta, tak i ženích tancovali so svadobčanmi "rjadovyj tanec".