Ďakujem

Ďakujem všetkým, ktorí stáli pri mne počas týchto tridsiatich troch rokov. Každé stretnutie, každé slovo, každá chvíľa mala svoj význam a zanechala stopu. Niektoré dni boli ľahké, iné tiché a ťažké, no práve vďaka ľuďom okolo mňa som ich dokázal prejsť so vztýčenou hlavou.

Vážim si každého, kto bol súčasťou mojej cesty – blízkych, priateľov, aj tých, ktorí prišli len na chvíľu, no niečo vo mne zmenili. A niekde medzi tým všetkým sa mi do života vryl aj Paríž – mesto, ktoré mi pripomenulo, že krása môže byť tichá, že samota vie byť liečivá a že spomaliť neznamená stáť. Prechádzky popri Seine, svetlá večerov a pocit, že človek môže len byť, bez potreby niečo dokazovať. Aj za tieto momenty som vďačný.

Osobitné poďakovanie patrí mojej mame. Toto sú prvé narodeniny bez nej a ticho, ktoré po nej zostalo, má svoju váhu. Jej láskavosť, pokoj a sila ma formovali viac, než som si kedysi uvedomoval. Nesiem si ju v sebe v rozhodnutiach, v spomienkach aj v obyčajných každodenných chvíľach. Jej prítomnosť nezmizla, len zmenila podobu.

Už ste si zvykli, že narodeniny sú pre mňa časom odchodu do ďalekých krajov. Kam ísť tohto roku prišlo spontánne a symbolicky. Opäť na miesto, kde tie cesty začali – do Paríža. Vtedy to bol videohovor domov na 30. narodeniny a sfúknutie sviečky osamote. Dnes to bolo o zapálení sviece na pamiatku. Čas plynie, no láska ostáva večná!

Posielam všetkým srdečný pozdrav z Paríža!

TEXT PIESNE:

Tridsaťtri rokov, kroky v prachu ciest,
každé slovo, každá chvíľa, ma prišla viesť.
Niektoré dni boli ľahké, iné tiché a plné rán,
no vďaka vám som nikdy neostal úplne sám.
Vážim si každého, kto kráčal vedľa mojich ciest,
Ostali spomienky, ktoré si chcem navždy už niesť.

Ďakujem všetkým vám, čo ste si spomenuli,
v tom prúde času ste ma opäť posunuli.
Život je cesta, kde spomaliť neznamená stáť,
učiť sa dýchať, učiť sa skutočne mať rád.

Je vo mne Paríž, tichá krása v nás,
pri Seine našiel som pokoj a stratil som čas.
Mesto, čo lieči samotou a svetlom večerov,
kde človek môže len byť, bez masiek a bez slov.
Tu som pred tromi rokmi stal sám,
dnes tu stojím opäť, no môj obraz dostal rám.

Tieto narodeniny majú v sebe iné ticho,
mama, tvoja láskavosť mi v srdci dýcha pýchou.
Si v mojich rozhodnutiach, v každom malom geste,
tvoja prítomnosť je stále tu, na mojej ceste.
Dnes nehasím sviečku, dnes ju pre teba pálim,
Čas plynie, no láska je večná, aj keď som sa vzdialil.

Ďakujem všetkým vám, čo ste si spomenuli,
v tom prúde času ste ma opäť posunuli.
Život je cesta, kde spomaliť neznamená stáť,
učiť sa dýchať, učiť sa skutočne mať rád.

Tridsaťtri rokov... vďaka vám.