MATKA - Ivaneli / Martin Rázus (Literatúra 6. ročník zš., zhudobnená poézia, Hviezdoslavov kubín)

Túto pieseň nájdete aj na Spotify, Apple Music a ďalších streamovacích službách.

Stanica pustá, stanica tichá,
iba tie dróty čo stonú…
ženička v kúte schúlená — čupí,
nikto sa neobzrie o ňu.

Trasie sa zimou… zďaleka prišla,
predvčerom písal syn z boja,
ako tej noci, že má prejsť krajom:
Vyjďteže, mamička moja!

Pohla sa ráno… v batôžtek vzala
voľačo bielizne, stravy…
záveje! skoro zhynula cestou…
— Len či sa ten vlak tu staví?!

Koho sa pýtať? Opodiaľ vojak
na stráži, mračný jak v hneve,
podíde k nemu: Nevedia, prosím…?
Stisne len plecom, že nevie!

Zatiahne vietor, štipľavý vietor,
s krovu sneh sypunký líže…
na zvonku: cin-cin… chvíľka — vlak vhrmí…
po vozňoch červené kríže.

— Aké to tváre hľadia z tých okien,
ani vosk žltučké, chudé…
Bože môj, kto len za všetko toto
zodpovie na Tvojom súde?!

— Šš-šš-šš… vlak hne, utrie zrak žena,
úradník vedľa nej zbočí…
— Nevedia, prosím? vraví mu svoje…
nevie tiež: — možno, že v noci!

Vychodia hviezdy, jagavé hviezdy,
bielučký mesiac sa díva…
— Skrahnete! ktosi pojme ju,
keď je sama jaks’ pribojazlivá.

V sieni dym… výpar nápoja, ale
teplučko… skoro jak doma,
ľudia tu — aspoň zopár slov stratí…
sú to tiež ako-li ona.

Vyslúcha sťažnosť, vylieva bôle,
horký žiaľ jasný zrak kalí:
Vyučil sa mi, vytrápil sa mi,
teraz ho na vojnu vzali!

Dochodia vlaky — odchodia vlaky,
s nimi tu zdraví — tam chorí,
polnoc už prešla, ženička tŕpne:
Len už ten ktorý je — ktorý?

Zhášajú svetlá… Berte sa domov,
do svitu nemáme vlaku!
Musí von, vezme batôžtek,
a tam zloží sa pri palesáku.

Oprie sa… a hľa, rušeň sa rúti,
a syn jej oproti kýva:
Mamička moja, mamička drahá…!!
Na šťastnú mesiac sa díva.

Pod snehom krovy, pod snehom polia,
v diaľave končiare v bielom,
do rána závej pri palesáku
nad chladným matkiným telom.

V smútočnom domku na stole karta,
dedina celá ju viní…
— Nový vzkaz došiel, mamička — s Bohom!
ideme, ale v kraj — iný!!