Literárne disko - Dobrú noc a pozor na hady (Pirahovia)

17.7.2018
Záhrada, CNK, BB

Na festivalovom Literárnom disku predstavíme knihu svetoznámeho ligvistu Daniela Everetta Dobrú noc a pozor na hady, ktorá popisuje jeho ohromujúce zážitky a objavy, ku ktorým sa dostal počas života s Pirahami - ľuďmi z malého kmeňa amazonských Indiánov v strednej Brazílii. Everett medzi nich prišiel so svojou ženou a tromi deťmi v nádeji, že ich obráti na kresťanstvo. Okamžite ho zaujal ich jazyk a jeho kultúrne a lingvistické dôsledky, ktoré z neho vyplývali. Pirahovia nepoužívajú číselnú sústavu, žiadne názvy farieb, nepoznajú predstavu vojny či osobného vlastníctva. Everetta ich mierumilovný život natoľko očaril, že nakoniec stratil vieru v Boha a svoj život namiesto toho zasvätil lingvistike. Prevratný príbeh je strhujúcim pohľadom na povahu jazyka, myslenia a života vôbec.

Dobrodružný cestopis, ale aj antropologické, lingvistické a psychologické sondy do života amazonského kmeňa Pirahov do uvedieme s prekladateľským tandemom Zuzana Szabóová a Milan Zvada. Moderuje Rado Sloboda.

* * *

"Zbytočne žijeme väčšinu času v hlavách, a nie v telách, na zemi, zmyselne – ako Pirahovia. Máme výčitky a pocity viny z minulosti, ako aj obavy a úzkosti z budúcnosti, ktoré nie sú reálne. Skúsme si spočítať, koľko času venujeme negatívnym emóciám a televízii denne, pre nič. Vedome sa oberáme o možnosti sebarozvoja, lebo nemáme dostatok sebadisciplíny (na rozdiel od Pirahov), nevieme si užívať prítomnosť, len tak sa smiať, byť spontánni, žiť v spojení s okolím, so sebou. Bojíme sa cudzincov – a pritom sa nepoznáme medzi sebou. Nepoznáme ani svojho suseda, ani väčšinu z ľudí, keď vyjdeme z vlastného domu na ulicu. To Pirahovia nepoznajú – sú spolupatriční, spoločenskí, súdržní. Vedia, že prežiť v džungli znamená spolupracovať, nie súťažiť a hádzať si polená pod nohy. Ak sa o sebe chceme naozaj niečo dozvedieť – a to je Everettova téza – obklopujme sa ľuďmi, ktorí sú od nás rozdielni, ktorí sú iní. Znie to paradoxne, ale práve tí nám poskytujú najlepšie zrkadlo."
(Milan Zvada)

Dnes sme absolvovali životopisnú, antropologickú, lingvistickú a psychologickú sondáž do malého amazonského kmeňa Pirahov, ktorý sa skladá zo štyroch dediniek a má okolo šesťsto členov. Používajú len veľmi krátke vety a okrem slov, v ktorých - ak som správne pochopil - kladú dôraz na slovesá, sa dorozumievajú spevom (ceremónie, oslavy), hmkaním (napríklad matka s dieťaťom) a kričaním (najmä v noci na veľké vzdialenosti). Ich lexikón veľmi súvisí s ich správaním a prežívaním, ako samozrejme aj ten náš. Napríklad majú špeciálne slovné spojenie pre okamih, keď niekto zmizne z horizontu/z dohľadu. Koncentrujú sa totiž na bezprostrednú skúsenosť tu a teraz a to, čo nemôžu priamo zmyslovo vnímať, tomu majú tendenciu neveriť. Preto keď sa im Daniel L. Everett snažil zvestovať Krista, ktorý žil pred dvetisíc rokmi, tak sa smiali. Milan mi povedal, že sa vlastne smejú skoro stále a smiechom reagujú na pozitívne i negatívne udalosti, čím sa vraj podobajú na mňa:) Nemajú takmer žiadnu orálnu históriu, ani písmo, poznajú maximálne to, čo sa stalo pred dvoma generáciami a žijú priemerne okolo štyridsať rokov. Smrť berú ako súčasť života a svojich mŕtvych pochovávajú posediačky, aby nemuseli kopať veľký hrob. Proste značne nenásilná mierumilovná a pragmatická kultúra, kde nedochádza k preexponovanému užívaniu slov ako prepáč, zrejme ani nadávky nemajú - neviem, to je len taký môj dohad - ale hlavne, zameriavajú sa na to, čo sa deje teraz pred nimi, a púšťajú z hlavy to, čo sa stalo, pričom do nej ešte nevpúšťajú to, čo sa ešte len má stať.
(psychiater Michal Patarák)

Knihu Dobrú noc a pozor na hady vydal Sokratov inštitút.

https://dennikn.sk/713301/odomykame-a...

https://www.martinus.sk/?uItem=304811...

  / 202059020627403