Kováč Básím (1962)

Emília Drugová: KOVÁČ BÁSIM (rozprávková hra na motívy rozprávok z Tisíce a jednej noci).
***
Dramaturgia: Emília Drugová
Zvuková spolupráca: Peter Hubka
Réžia: Elena Bauerová.

Účinkujú: Elo Romančík, Ctibor Filčík, František Dibarbora, Peter Jazný, Darina Vašíčková, Oľga Adamčíková, Štefan Dobrovodský, Stanislav Koreň, Ľudovít Ozábal, Karol Skova, Gejza Slameň, Andrej Nemčok, Karol Šickejner a členovia Detskej rozhlasovej dramatickej družiny.

Pripravil Československý rozhlas Bratislava v roku 1962.
***
EMÍLIA DRUGOVÁ (* 9. júl 1933, Vavrišovo, okr. Liptovský Mikuláš – † 8. júl 2006, Bratislava), dramaturgička.

Absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965).
V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala v rokoch 1955 -- 1995, z toho ako redaktorka programov pre najmladších poslucháčov (1955 – 1963), po roku 1963 ako dramaturgička rozhlasových hier začala vytvárať koncepciu vysielania pre deti a mládež s dôrazom na pôvodnú tvorbu, v 70. rokoch pripravovala rozprávkové hry, od 80. rokov sa venovala aj hrám pre staršiu mládež.
Do vysielania pripravila okolo 400 hier, spolupracovala s mnohými významnými rozhlasovými autormi a spisovateľmi (Ivan Izakovič, Hana Zelinová, Elena Antalová, Elena Bauerová, Ján Číž, Kveta Slobodníková, Jozef Repko, Dušan Kužel, Ján Uličiansky, Emil Filo, Marína Čeretková-Gallová, Rudolf Dobiáš, Helena Križanová-Brindzová, Július Farkaš a i.).

Výrazne sa zasadila, aby bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš mohol v 70. rokoch písať pre rozhlas rozprávkové hry.

Za dramaturgickú tvorbu bola viackrát ocenená na festivaloch rozhlasových hier – hlavná cena na Festivale pôvodnej rozhlasovej tvorby – Ján Uličiansky: Tik-tak, (1977), Emil Filo: Čudná rozprávka (1981), Dušan Kužel: Ale veď ja mám pravdu (1985).
Zdramatizovala významné prózy svetovej literatúry pre rozhlasové vysielanie: Charles Dickens: Veľké nádeje, 1978; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Hráč, 1982.
Prekladala aj rozhlasové hry z češtiny (Ludvík Aškenázy), z ruštiny a poľštiny.
Preložila životopisnú knihu Leonida Grossmana Dostojevskij (1979).
***
POZNÁMKA: Z dôvodu starších zvukových záznamov, ktoré sú často sprevádzané rôznymi rušivými prvkami (šum, brum, praskanie...), prechádzajú všetky nahrávky dodatočnou zvukovou úpravou v snahe dosiahnutia čo najlepšieho pocitu z počúvania.
Nahrávky alebo časti nahrávok, ktoré sú vyhodnotené spoločnosťou YOU TUBE ako "chránené autorskými právami" nezverejňujeme. Ďakujeme za pochopenie.