MOJE SLOVENSKO - Drevené kostolíky na východnom Slovensku

Východoslovenské drevené kostoly/kostolíky/chrámy/cerkvi sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Do tohto súboru oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky.
Súbor kostolov bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku uznesením predsedníctva SNR číslo 234 v roku 1968. Oznámenie o tomto uznesení bolo uverejnené v Zbierke zákonov v čiastke 45/1968 na strane 425.
Ich ojedinelosť spočíva najmä v ich architektúre a technológii výstavby. Stavali ich na území, ktoré vždy oplývalo dostatkom dreva z bohatých lesov karpatského oblúka. Druhým špecifikom východnej oblasti Slovenska je kultúrna a konfesijná spätosť s byzantským prostredím, ktorá určila osobitné črty mnohých kultúrnych prejavov tunajšieho ľudu a podpísala sa aj na tvorbe drevenej sakrálnej architektúry (po náboženskej stránke), formovanej pod vplyvom východného náboženského rítu. Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sú objekty gréckokatolícke, okrem chrámu v Ruskom Potoku, ktorý je pravoslávny a kostola v Hervartove, ktorý je rímskokatolícky. Veľká väčšina z týchto chrámov je teda byzantského obradu a používa sa pre nich označenie cerkev. Prevažne sú to trojpriestorové stavby so štvorcovým alebo polygonálnym presbytériom, s pozdĺžnou loďou krytou presahujúcou kupolou a predsieňou (tzv. babincom). Veža vyrastá z konštrukcie predsiene, s ktorou má nad prízemím spoločnú strechu. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali, býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.
Základná konštrukcia všetkých týchto objektov je zrubová. Krytinou stavieb je drevený šindeľ. Najpoužívanejším stavebným materiálom býval červený smrek, ktorý remeselníci opracovávali sekerou (pílou až v 19. storočí). Stavitelia pravidelne spájali drevené hranoly dubovými klinmi. Stavba spočívala na jednoduchej kamennej podmurovke bez maltového spojiva.
Väčšina východoslovenských drevených chrámov pochádza z 18. storočia (najstarší a súčasne najhodnotnejší je kostol v Hervartove pochádzajúci z obdobia okolo roku 1500) a vykazuje konštrukčnú, dispozičnú a umeleckú príbuznosť. Mnohé interiéry boli pôvodne vyzdobené nástennými a stropnými maľbami, opierajúcimi sa o byzantské vzory. Tvorili protiváhu ikonostasu, ktorý bol výtvarným i funkčným jadrom celej stavby. Priestory bývali často dotvárané rezbárskymi prácami.