Vernisáž výstavy Rodinné mytológie Kepkovcov 4.8.2023 Mestská galéria Rimavská Sobota

Krátky záznam z vernisáže výstavy Rodinné mytológie Kepkovcov, ktorá sa uskutočnila 4.8.2023 v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote.

00:01:O1 - otvorenie výstavy, príhovory
00:15:40 - atmosféra na vernisáži

Mestská galéria Rimavská Sobota, Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota
otvorené, info: www.mgrs.sk,   / ,[email protected]  
Výstava zdôrazňuje jedinečnosť medzigeneračných prepojení, rôznorodé perspektívy a umelecké vyjadrenia v rodine Kepkovcov, predstavujúc jednotlivé i kolektívne príspevky tejto rodiny do sveta umenia. "Rodinné mytológie Kepkovcov" sú výberom príbehov, ktoré sa rozprestierajú cez tri generácie a tri svety, v ktorých pôsobili alebo pôsobia Ladislav Kepka (1931-1996), Juraj Kepka (1960) a Ingrid Kepková (1993). Výstava predstavuje šesť tematických celkov, ktoré je nevyhnutné chápať oveľa voľnejšie, než len ako osobnú filozofiu. Tieto pozície si nesú ako formovací nástroj istý druh dedičného vzorca rodinnej mytológie ako súčasti niečoho väčšieho – reťazca života, ktorý sa rozprestiera cez čas. Poskytujú kontext existencií, ktorý je zároveň fenoménom a svedectvom o ľudskej potrebe vnímať v príbehoch a špekulovať o tom, ako sa mohli alebo nemohli stať.
Najmladšia z pomedzi nich, Ingrid, šiestimi monotypiami vytýčila smer pohľadu, ktorým by sme mali začať čítať a vnímať rozprávanie o mytológiách v útvaroch pomenovaných ako: pozícia Raj (prerod, premena, vývoj k harmónii), pozícia Bes (hnev, bezmoc, resentiment), pozícia Feminita (ženská mágia), pozícia Živosť (pes, divokosť), pozícia Rituál (snaha, práca, sústredenie) a pozícia Človečina (ľudská tvár, emocionalita, sociálnosť).
Jej umelecká tvorba kombinuje konceptuálne a intermediálne prístupy, čo je čitateľné v jej autorských knihách a denníkových kresbách. Kriticky reflektuje súčasnosť, ktorú skúma aj cestou umeleckých intervencií. Signifikantné je pre ňu autorské východisko v kontrapozícií s filozofiou Hygge, ktorá označuje silenú pohodu a spokojnosť, ktorú vníma ako popieranie autentickosti, ktoré prehlbuje ľahostajnosť, a pomenúva ho Antihygge. Významnú úlohu naprieč jej tvorbou zohráva hodnotový vzťah ku konceptu upcyklácie, ktorý presadzuje ako cestu k zabráneniu nadmernému plytvaniu ale taktiež ako kontinuum premeny v prírode ako dotyku s nekonečnom.
Juraj Kepka je ako výtvarník ovplyvnený odkazom svojho otca a spoluprácou počas štúdií v Prahe s predstaviteľmi Slovenskej novej vlny, ako sú Peter Župník, Štefan Potočnňák, Martin Štrba alebo Rudo Prekop. Predovšetkým v sochárskej tvorbe sa zameriava na témy feminity. Jej opakovania bez komentára, iba s obmenami, vytvárajú dojem, že vznikajú v procese tvorivej meditácie. Uvedený prístup koexistuje ako komplement s jeho experimentálnou tvorbou, ktorá tvorí dôležitý vyvažujúci aspekt a vďaka svojmu absurdnému humoru, irónii a patafyzike sa otvára svetu, pričom jeho hodnotové a osobné presvedčenia – hľadanie dobra, krásy a pravdy - zotrvávajú nezmenené.
Typický prvok-priesečník, ktorý sa odhaľuje a identifikuje neprieč tri generácia je motív psa. Ich pes je pôvodom Nietzscheho vlk, ktorý reprezentuje odolnosti voči konformite a zobrazuje psa ako bytosť s vlastnými životnými príbehmi. Odolnosť znamená aj prejav tvorivosti a nevôle voči zväzujúcej konformite a stereotypom.
Ladislav Kepka sa formoval ako umelec takpovediac z vlastnej vôle. Talent v sebe nachádzal sám a rozvíjal ho až v dospelosti. Jeho tvorbu je rovnako možné rozdeliť do dvoch skupín, pričom v oboch ostáva dominantná drevená skulptúra. Prvá skupina predstavuje narábanie s niečím nadprirodzeným - obsah diel nie je ľahko pochopiteľným konvenčným prístupom. Príkladom môže byť zobrazenie vtáka, ktorý má v brušnom vaku svoje mláďa, alebo kľačiacu modlivku so žirafím chvostom „zachytenú“ počas tradičnej kresťanskej modlitby. Druhá skupina obsahuje diela, ktoré zobrazujú bežných ľudí, historické postavy alebo biblické motívy. Narúšanie stereotypov takzvanej tradičnej ľudovej drevorezby je typickým znakom jeho tvorby, bez ohľadu na preskúmateľnosť úmyslu cielenej výstavby takéhoto umeleckého programu.
Tomáš Marušiak